Farnosť tvorila od svojho vzniku obec Častá, t.j. kataster obce s jej obyvateľmi, hrad Červený Kameň s vlastnou kaplnkou a v ňom a okolo neho žijúci obyvatelia, ako filiálka farnosti, obec Píla, začas aj obec Dubová. V obci Častá je sídlo farnosti a farský kostol. Svojho času mával hrad svojho kaplána. Hovoriť, či písať o vzniku farnosti v Častej je nateraz nemožné. V schematizmoch, ale aj inej literatúre sa stretávame s rôznym datovaním, žiaľ nepodloženým (napr. 1240, 1332, 1340 a pod.) Predpokladá sa, že už koncom 13. storočia bola v Častej fara - sídlo farnosti. Prvé potvrdenie o farnosti nachádzame až od roku 1332 - z ktorého roku poznáme meno farára. V rokoch 1332 - 1337 pápežskí kolektori Jakub Berengari a Rajmund Bonofato popisovali uhorské farnosti a ich aj "oceňovali", pričom zaznamenávali hodnotu. Podľa niektorých, zatiaľ neoverených správ, už v rokoch 1281 - 1286 bol aj v Častej robený popis desiatku kolektorom Gerardom Mutinom. Za farára Henricha (od r. 1332) záznam 17 grošov poukazuje na "dobrú" faru. V roku 1390 sa robil tzv. Kanižaiho popis farností bratislavského prepošstva (aj archidiakonátu), v ktorom je aj fara Častá. Radostné je konštatovanie, že podľa archívnych dokumentov nebola častianska farnosť zabraná inovercami (protestantmi) a bola vždy katolíckou. Jasne to vidno i z neskôr uvedeného popisu počtov obyvateľov. V urbári z roku 1543 čítame o kostole sv. Imricha v Častej. Zemepáni častianskeho panstva, Fuggerovci, v roku 1542 sa sťažovali, že ľud zanedbáva náboženské povinnosti, a preto kňazi odišli: "Ľud žije ako hovädá... nemajú vedomosti o Pánu Bohu, Ježišovi Kristovi, sv. Petrovi, bez spovede a sv. prijímania zomierajú ako psi..." . Po odchode kňaza miestni obyvatelia zaberali vinohrady a nemali o kňaza záujem. Toto boli akoby prvé "dotyky" protestantizmu v Častej. "Ľud žije ako zver, bez svätej omše, bez kňaza, bez akejkoľvek bázne". Preto zemepán vydal isté príkazy svojim úradníkom aj čo s týka náboženského ohľadu. Po znovuobsadení fary úradníci panstva mali upovedomiť ľud, aj sedliakov, aby chodili na sv. omše, kázne, nie aby kňaz hovoril k múrom kostola. V tých istých inštrukciách je zaznačené, že hrešiaci sluhovia budú prísne potrestaní a panstvo bude dbať na to, aby hradné služobníctvo, ale aj poddaní boli bohabojní ľudia. V obciach, kde si veriaci nevedia udržať kňaza, pripoja ich k najbližšej farnosti a farárovi. To, že v Častej boli len menšie obdobia bez kňaza dosvedčujú mnohé uchované záznamy zemepánov. Tak napríklad obec Častá 22. októbra 1542 dala na vedomie panstvu správu ohľadom svojho farára a prosila o pomoc 50 uhorských florénov. Panstvo v roku 1543 finančne podporilo častianskeho kňaza aby mohol slušne žiť a nerušene pôsobiť. Fuggerovci v roku 1550 prikázali svojim úradníkom, aby napomáhali cirkevným potrebám (kostolu, fare) aj movitosťami, a ak treba aj finančne. V tom istom roku Fuggerovci uvádzajú, že povolali nového farára, aby aj za ich pomoci bránil farnosť proti "iným" náboženstvám. Z poverenia arcibiskupa Mikuláša Oláha, sídliaceho v Trnave, boli v roku 1562 vykonané viaceré vizitácie farnosti. V Častej bol v tom čase farárom Bartolomej zvaný Santu, o ktorom vizitácia hovorí, že "telesne aj duchovne bol chromý", neslúžil sväté omše a klonil sa k "sakramentárom", hovoril proti svätým otcom a mučeníkom, vysluhoval pod oboma spôsobmi, čiže odvádzal ľud od katolíckej viery. Toto však nebolo len v Častej. Cirkev na území Slovenska bola v tom čase deformovaná takzvaným "novým" učením, ktoré propagovali, ale aj mocou prikazovali, najmä zemepáni. Bohu vďaka, že v Častej, ale ani na celom červenokameňskom panstve tomu tak nebolo, i keď v niektorých okolitých obciach sa protestantizmus ujal a kostol, fara a škola boli nimi zabrané. Za Pálffyovcov 13. októbra 1583 Mikuláš Pálffy v liste viedenskému prepoštovi písal, ako niektorí farári (len dvaja) pomýšľajú tiež na "zavedenie" nového učenia. Ale oni - Pálffyovci toto nové náboženstvo zastavia. Pálffyovci žiadali od obce, vyplácať farárovi (ako dovtedy) to, čo mu patrí, vrátane vína a od každej rodiny jednu mieru obilia, ba stanovovali aj poplatky za kázeň pri pohrebe, za krst, hlásenie sobáša a podobne. V niektoré sviatky bude v kostole ofera, ktorej výnos bude patriť farárovi. Pálffyovci sa ďalej usilovali, ale aj napomáhali: ak bude farár potrebovať drevo, oni ho dajú a veriaci ho privezú. Panstvo vidiac, že hore uvedené nie je dostačujúce, začali farárovi dávať ročne 50 florénov, 20 okovov dobrého vína, 10 okovov piva, syr, vajcia a potrebné drevo. Izby kňaza zaplnili slušným nábytkom. Toto bude farár preberať od správcu panstva Červený Kameň. Ďalej sa uvádza, že farár Ján Grebeli je povinný denne slúžiť svätú omšu aj na hrade, kým si gróf nezabezpečí svojho kaplána. Pálffyovci zabezpečia farárovi aj potrebnú ochranu a on, farár, je povinný slúžiť príkladom. Sedliaci, ktorí v nedeľu a vo sviatok v čase svätej omše a kázne idú do krčmy, budú potrestaní, ale aj krčmári. Tieto ujednania vyhotovené v nemeckom jazyku podpísal gróf Pálffy, ako aj farár Grebelius. Inak okrem skôr spomenutého farára Bartolomeja Santu a po ňom ešte jedného, neznámeho mena, nevyskytli sa ďalšie prípady príchylnosti k protestantizmu. Častá zostala katolíckou. Za farára Martina Obrizlanita (1630 - 1639) prichádzal aspoň raz mesačne do Častej slovensky kázať farár zo Štefanovej. Inak sa kázalo aj katechizovalo slovensky, niekedy aj nemecky. Treba ešte poznamenať, že i keď po roku 1620 nie je známe meno častianskeho farára, vieme, že v roku 1628 bol na cirkevnom sneme v Trnave "plebán" zo "Satmania alias Chezte". Farnosť Častá patrila do Ostrihomského arcibiskupstva a do bratislavského archidiakonátu a pezinského dekanátu. V pezinskom dekanáte bola častá do roku 1962, kedy podľa štátnych smerníc (Cirkevného úradu) boli zriadené dekanáty podľa politických okresov. V súčasnosti patrí farnosť do Bratislavskej arcidiecézy a pezinského dekanátu.

Zo života farnosti

Farský archív obsahuje veľa záznamovo o mnohých udalostiach zo života farnosti. Sú to rôzne náboženské slávnosti, púte, ale aj udalosti obce, ktoré zažili veriaci. Miestny duchovný správca - farár - vykonával v rámci svojej kňazskej služby nielen slávenie bohoslužieb, kázanie, katechizáciu, vysluhovanie sviatostí ale aj rôzne cirkevné slávnosti a sviatky, starosť o farskú, neskôr cirkevnú školu, vedenie katolíckych spolkov, ako aj rozsiahlu starostlivosť o veriacich, a to na každom poli. Ťažko vymenovať práce farára a jeho činnosť. Všetko robil pre dobro zverených duší, pre dobro Božieho ľudu vo farnosti. Neraz to boli prednášky, poučenia, rady pre obyvateľov, napr. aj v oblasti poľnohospodárstva, chovateľstva. Kanonické vizitácie zachytávajú miestami aj bližšie údaje, ako napr. čas slávenia sv. omší, iných pobožností, pútí, procesií, ale aj správy o katechizovaní v škole. Škola bola vždy dôležitým miestom a prostriedkom pre výchovu a vzdelávanie a podobne aj katolícke spolky. Z 19. storočia sú záznamy o tom, že kostol mal svoj spevokol, hudobné nástroje, teda aj hudbu, ktorá účinkovala najmä pri cirkevných slávnostiach, ale aj na "cechové" sviatky patrónov. V roku 1644 blesk zasiahol istý dom a zhorelo šesť domov. Obec urobila prísľub, že bude svätiť sv. Floriána. K jeho úcte bola v obci postavená aj socha, ktorá sa dnes nachádza pred odbočkou na Červený Kameň. V roku 1738 sa objavil aj v Častej mor. Za obeť mu padlo niekoľko desiatok ľudí. Obyvatelia sa potom zaviazali, že budú svätiť tzv. "morových" patrónov - sv. Rochusa a aj sv. Františka Xaverského. Ešte v roku 1829 bola blízko kostola kaplnka sv. Mikuláša - na cintoríne. Miestny rodák, ostrihomský kanonik, v roku 1735 venoval 1000 florénov základinu a ďalšiu 150 fl. na slúženie sv. omší v tejto kaplnke. 22. mája 1796 sa konala miestna slávnosť na narodeniny miestneho farára Jána Szentgyörgyiho. Slovensky kázal pezinský dekan a farár Andrej Dobis a nemeckú kázeň predniesol p. kapucín z hradu. Prítomný bol aj tajomník vikariátnej kancelárie z Trnavy Anton Bernolák a veľa kňazov z okolia. V roku 1834 boli pri "hodovej" slávnostnej sv. omši zhromaždení viacerí kňazi, hlavne františkáni, ako napr. P. Annián Dobšovič, P. Pantaleon Golesseny, trnavský kvardián P. Martin Chrenko, ktorý kázal a ďalší. 11. septembra 1791 vstúpila do rímskokatolíckej Cirkvi Dorota Paryová - evanjelička. V Častej bol aj prípad, kedy sa stalo katolíčkou aj židovské dievča. 3. júl 1926 bol dňom, kedy sa konala slávnostná posviacka hasičského práporu. V roku 1931 sa konali v Častej duchovné cvičenia. 20. marca 1939 zaviedol miestny farár Ovšonka májové pobožnosti so školskou mládežou. Na ukončenie bola sviečková procesia za spevu mariánskych piesní. 3. mája 1939 bola "púť na zámku". Kázal p. farár Rehák z Budmeríc. V decembri v tom istom roku boli po prvý raz predstavené v kaplnke jasličky. V roku 1940 sa konali vo farnosti exercície pre mládež. Kázali otcovia františkáni z Trnavy. V novembri 1940 zakúpila Katolícka jednota žien k hlavnému oltáru koberce za 3.000 Ks, hlavne pričinením predsedníčky p. Gregorovej. Na Veľkú noc bolo rozdaných 1600 sv. prijímaní. V rokoch 1942 - 1944 sa uskutočnilo viacero prednášok, niektoré z nich usporiadala Katolícka jednota žien, iné boli zorganizované v rámci Katolíckej akcie. V decembri 1945 sa konali "povojnové" misie. Kázali pátri jezuiti z Trnavy, J. Jurovský, J. Gallas a J. Čačko. Vo farnosti sa konávali rôzne slávnosti a oslavy. Boli to výročia posvätenia chrámu, patróna kostola (tzv. hody), prvé sv. prijímania, ale aj procesie na sv. Marka, Urbana, na Veľkú noc - vzkriesenie, na sviatok Božieho tela a iné. Veriaci sa radi zúčastňovali aj pútí. Tak bolo napr. podľa záznamov 8. septembra 1792 na sviatok Panny Márie v Šaštíne 60 Časťanov pod vedením kaplána Jána Alberta a druhoročného teológa Jozefa Palkoviča. V nasledujúcom roku bola pešia púť do Marianky. V dňoch 7.-9. septembra 1864 bolo v Šaštíne korunovanie Sedembolestnej Panny Márie arcibiskupom a kardinálom Jánom Scitovským, za prítomnosti vyše 200 kňazov, rehoľníkov a rehoľníc a obrovského zástupu veriacich. Časťania, na čele s farárom Ignácom Malobickým sa pekne pričinili o pekný priebeh slávnosti a púte. Z Častej sa mali veriaci zastúpenie aj v národnej púti do Ríma, ktorá sa konala 14.-24. októbra 1925. Takmer každoročne sa organizovali púte do Šaštína a Marianky. Tak napr. v r. 1943 bola púť školskej mládeže do Marianky.
Po r. 1940 začali niektorí Časťania "putovať" aj na triduá, neskôr na deviatniky Panny Márie Trnavskej. Nemožno nespomenúť pravidelné "domáce" púte na hrad Červený Kameň v ktorom sa nachádza kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Návštevou kaplnky na sviatok 15. augusta bolo možné získať jednoročné odpustky. Po roku 1990 boli červenokameňské púte obnovené.

Birmovky

K prijatiu sviatosti birmovania chodila častianska mládež aj do okolitých farností, kde sa zhromažďovali aj birmovanci z okolia. 15. septembra 1793 boli Časťania na birmovke v Pezinku. Birmoval svätiaci biskup Nagy. 26. mája 1796 vysluhoval sviatosť birmovania v Častej svätiaci biskup Pavol Revay. 31. mája sa zhromaždili v Budmericiach birmovanci z Častej, Dolian, Štefanovej, Ružindola a Vištuka. Birmoval svätiaci biskup Peter Ürményi. V roku 1831, na sviatok Najsvätejšej Trojice, birmoval biskup Anton Majthéhy aj birmovancov z Budmeríc, Dubovej a Štefanovej. 20. júna 1895 birmoval v Častej svätiaci biskup Jozef Boltzár. Toto nie je zoznam všetkých birmoviek. Vieme aj o birmovke z 12. októbre 1922, kedy tu bolo prítomných do 300 detí aj z okolia. V roku 1940 a 19. mája 1947 vysluhoval v Častej sviatosť birmovania svätiaci biskup Dr. Michal Buzalka. Cirkevno-náboženský život vo farnosti bol vždy bohatý. Miestny kňazi sa starali o prehĺbenie viery aj prostredníctvom katolíckych spolkov, školy, ale aj inými spôsobmi ako katechizáciou v škole aj mimo nej.